Predstava stráviť 11 dní v cudzom prostredí bola všelijaká. Vykročili sme na cudzie územie, čakalo nás mnoho nepoznaného, veľa nových tvárí a cudzích kultúr. Našťastie sme sa rýchlo adaptovali, skamarátili sa s domácimi (hosťovskou organizáciou) a zistili, že je ozaj jedno, či ste Slovák, Turek, Litovec, Estónec, Dán alebo Nór. Spoločným cieľom bol šport a využívanie prírody na športovanie. Popri bežných aktivitách sme zistili, že sa dá plávať v mláke/blate na futbalovom ihrisku (tzv. pitch diving); že ak vylezieš na skalu, treba z nej aj zliezť ☹; že na túru treba vhodnú obuv (však Laura?); určite pritiahneš pozornosť vo vyblýskanom nákupnom centre v trekkingových bagandžiach a zablatenom oblečení; keď nie sú sladkosti, uspokojíš sa s kockami cukru; never reklamám na pizzu; ak zaspíš na prednáške/túre, nájdeš svoju fotku na meme contest(súťaži)...
Ale vráťme sa k podstate, projekt nám dal neskutočne veľa. V prvom rade sme pochopili, že bez výbornej angličtiny by sme boli stratení (máme motiváciu) a učiť sa jazyky je nevyhnutné, ak chceme byť súčasťou moderného sveta. Program projektu bol pomerne intenzívny, napriek tomu sme veľa videli, počuli a zažili. Mesto Diyarbakir stojí v centre starej Mezopotámie, má obrovskú históriu a byť aspoň na chvíľu súčasťou toho všetkého je nezabudnuteľné. Tieto dva týždne nám otvorili oči aj myseľ a pomohli nám osobnostne vyrásť.
P.S. Napriek absolútnemu antitalentu v speve sme dokázali vyhrať projektovú Eurovíziu. Ešteže domáci sa nedali odradiť a boli skutočne ochotní naučiť nás svoju populárnu pesničku.
A čo si z toho odnášame?
Karin: „Dnes som sa naučila, že rozmýšľať a jesť naraz nejde....tak počkajte, nech dojem nanuk. Dva týždne som jedla chlieb s ryžou, bojím sa, že doma mi to bude strašne chýbať."
Samo Kovaľ: „Naučil som sa, že meškať sa neoplatí, trestu sa nevyhneš.“
Marko: „Zistil som, že nemám toľko spať na hodinách angličtiny, ak chcem ísť na podobné projekty a byť aktívnejším.“
Samo Rožko: „Zachovávanie medziľudských vzťahov je veľmi dôležitá vec. (Norway vs. Slovakia 2:2)“
Stano: „Spánku nie je nikdy dosť!“
Grétka: „Keby som chcela, som tu už stokrát vydatá (chvalabohu som „underage“).“
Laura: „Nepreceňujte silu budíka, ak ponocujete dva týždne v kuse.“
Veronika: „Stala som sa závislou – na tureckom čaji.“
Z.R.: „Keď sme nedávali pozor, vypli nám wifi – tento postup si osvojím, hurá!"
M.H.: „Ja už musím ísť domov, tu mi nikto nerozumie (o angličtinu tu nejde!!!).“