Novinky

    • Novinky

          • Kurz ochrany života a zdravia

            27. mája 2019 sa študenti septimy a III. A (Karin a Andrea)  stretli na železničnej stanici v Michalovciach. Všetci sme sa už netrpezlivo nevedeli dočkať, kým nás náš vlak dovezie do našej vytúženej destinácie - Vysoké Tatry. Po poctivom posilovaní pri nekonečnom nosení kufrov sme v popoludňajších hodinách pricestovali do Tatranskej Lomnice,  a onedlho sme už boli v našom 5-dňovom prechodnom domove, v Penzióne Zora, ktorý prekonal naše očakávania. V utorok nás čakala prvá túra na Zámkovského chatu. Počasie nám veľmi neprialo, keďže počas cesty na Hrebienok nás zastihol pomerne silný dážď, ale ani to nás neodradilo. Keď sme sa už celkom poriadne vyčerpaní a zmoknutí dostali na Reinerovu útulňu, pani chatárka nás povzbudila, keď našu zvyšnú trasu na Zámkovského chatu označila ako „geriatrickú“, a tak sme sa plný nadšenia a znovu získanej energie vydali na druhú časť našej túry. Slová pani chatárky z Reinerovej chaty sa čoskoro ukázali ako zavádzajúce, keďže cesta do nášho cieľa bol vydláždená kopou šmykľavých kameňov na úzkych chodníkoch. Asi po 90 minútach nekonečného stúpania sme zničení dorazili na Zámkovského chatu, kde sme načerpali energiu – nastala zmena počasia – konečne svietilo slnko, tak sme sa odtiaľ  rozhodli ísť až na Skalnaté pleso, a tak sme za 1 deň zvládli plánovanú 2-dňovu túru. V stredu sme si za odvedený výkon v utorok vybojovali zaslúžený oddych v bazénoch Aquacity Poprad. Predtým sme však ešte navštívili popradskú galériu, kde sme si obzreli Terracotovu armádu. Vo štvrtok sme sa vydali na Štrbské a Popradské pleso. Počasie bolo miernejšie ako na prvej túre, iba zopárkrát nachvíľu pršalo intenzívne. Avšak keď sme došli k Popradskému plesu, naše pohľady zmarila zahmlená húština plávajúca nad vodnou hladinou. Pri Štrbskom plese sme si spravili zopár fotiek a vrátili sa späť na penzión. V piatok ráno sme sa ešte stihli rozlúčiť s naším najlepším sprievodcom počas celého výletu, s tatranským horským vzduchom ,nastúpili na vlak a tým aj ukončili náš spoločný výlet za dobrodružstvom.

            Autor: Patrik Juhás

            35

          • Ako vybabrať s horúčavou 'aneb' školský tripík prímy a sekundy

            Slnko pálilo a nám to bolo jedno, pretože voda v hotelovom bazéne, ktorý bol len náš, príjemne chladila. Aj keď sa počasie ani k večeru veľmi neumúdrilo, vybrali sme sa na menšiu prechádzku k mólu, vypili azda hektolitre kofoly a prevetrali sa riadne na motokárach. O prekvapenie večera sa postaral "catering service" v podaní sekundánov: Jakuba, Robka a Adama Š. Grilovačka na ich spôsob nemala chybu a ani ich vlastný triedny nevychádzal z údivu. Ráno sme si ešte raz užli príjemne chladivú vodu hotelového bazéna, príjemnú vírivku, takmer chutný obed a potom sa každý vybral domov;  unavení, nevyspatí, ale plní zážitkov sme odchádzali s nádejou, že takýchto výletov ešte bude najmenej šesť/sedem.  

            8

          • Britský ambasádor u nás v škole!

             

            Dňa 17. apríla 2019 sme v našej škole privítali britského ambasádora Andrewa Gartha. My, žiaci tretieho ročníka spolu so septimou a kvintou, sme si preňho pripravili prezentáciu o našej škole, projektoch a mimoškolských aktivitách. Vyskúšali sme si prezentovanie pred kamerami, a keďže sa Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji konali tohto roku na Slovensku, tak aj hlavnou témou bol šport, ktorého je veľvyslanec Spojeného kráľovstva veľký fanúšik. Na záver sme sa mu poďakovali za jeho návštevu malým darčekom a opäť sa nám potvrdilo, že učiť sa jazyky je nevyhnutné.

            7

          • Time to say goodbye (čas na rozlúčku)

             

            Kollárovu myšlienku slovanskej vzájomnosti sme začali napĺňať aj my v 21.storočí. Pred týždňom by sme sa ani nenazdali, ako ťažko sa nám bude odchádzať domov  od nových priateľov, najmä našich hostiteľov z Poľska. Uvoľnená atmosféra posledného projektového dňa, slávnostné odovzdávanie certifikátov a emóciami nabitá rozlúčka ukončili niekoľkodňovú projektovú integráciu našich, poľských a talianskych študentov. Našťastie projekt pokračuje a už onedlho, v septembri 2019, budeme mať my česť oplatiť Poliakom ich slovanskú pohostinnosť u nás, v našom gymnáziu. Riaditeľ lýcea, Michal, a všetci noví kamaráti a kolegovia nás vyprevadili za zvukov gitary a slovenskej piesne „Načo pôjdem domov...“. Sediac v autobuse hodnotíme svoje pocity slovami: úžasné, nezabudnuteľné, jedinečné, neopakovateľné, skrátka perfektný projektový týždeň.

            P.S.: Ciao, bella, ciao!

          • Toruń: Gotyk na dotyk

             

            Štvrtkové ráno bolo krásne, slnečné, no prosto ako z obrázku. Deň ako stvorený na exkurziu v jednom z najstarších a najkrajších miest v Poľsku - v meste Toruń. Naši šoféri nás vyzdvihli pri mestskom kultúrnom centre a vydali sme sa na cestu. Po necelých dvoch hodinách na kolesách sa po našej ľavej strane objavila mohutná rieka, špicaté vežičky gotických chrámov a pozostatky hradu rádu nemeckých rytierov. Boli sme na mieste.

            Naše kroky viedli priamo do centra, ktoré už dlhé roky z výšky sleduje socha Mikuláša Kopernika, rodáka z tohto mesta, jedného z najvzdelanejších ľudí novoveku. Zastavili sme sa dokonca aj pri jeho rodnom dome, ktorý nás očaril svojou výškou a architektúrou. 

            No toto mesto nie je známe iba Kopernikom, ale aj najchutnejšími perníkmi v celom Poľsku. V "Muzeu Toruńskiego Piernika" (perníkovom múzeu) sme mali možnosť vidieť a počuť, ako tieto populárne perníky uvideli svetlo sveta a ako sa postup ich výroby storočiami zdokonaľoval. 

            Našim hladným žalúdkom však lahodná vôňa perníčkov neprospievala, preto sme sa po prehliadke rýchlo presunuli do najbližších reštaurácií na námestí. Po obede sme si nakúpili suvenírov od výmyslu sveta a niektorí z nás sa dokonca zahrali na rytierov a princezné. 

            Dojmy z prvej ruky:

            Veronika: "Dnes sme navštívili krásne gotické mesto Toruń, ktorým preteká rieka Visla. Navštívili sme perníkové múzeum a spoznávali históriu tohto stredovekého mesta."

            Aďka: "Dnes sme boli v Toruńi. V priamom prenose sme mali svadbu Shreka a Fiony (my vieme) :)  Pokračovali sme prehliadkou miesta, kde sa vyrábajú najlepšie perníky. Všetci sme boli unesení z ich vône, keďže to bolo tesne pred obedom. Po prehliadke sme minuli všetky peniaze na oblečenie v neďalekom obchodnom centre. Posledný  super deň. Škoda ale, že zajtra ideme naspäť domov a do školy :(."

            Paľko: "V obchodoch so suvenírmi sme si dnes nakúpili samé "užitočné" veci. No a s Edom, bojovníkom, sme sa zahrali na princeznú a rytiera. Veď uvidíte vo fotoalbume!"

          • Už je za nami polovica!

            Streda sa niesla v znamení hudby. V kultúrnom centre sa nám predstavil netradičný muzikant T.ETNO s množstvom netradičných nástrojov. Na začiatku našich aktivít nás dokázal na 5 minút úplne utíšiť (čo sa často ani našim profesorom nedarí) a započúvali sme sa do tichých a ladných tónov, ktoré vyprodukoval na svojich nástrojoch. Neskôr sme sa k nemu pridali aj my - jeden po druhom a zahrali sme sa na taký malý etno orchester. Čím ďalej, tým viac sa naše vystúpenie podobalo na párty domorodého kmeňa niekde v divočine. Užili sme si to a domov sa vrátime aj s vlastnými svojpomocne vyrobenými nástrojmi. 

            To ale nebolo všetko. Popoludní sme sa rýchlo rozpŕchli z centra s našimi projektovými "súrodencami", aby sme prichystali všetko potrebné na prípravu našich typických jedál a opekačku. Čo dodať - dnešok bol ďalší zo super dní tu v Sierpci.

          • Projekt pokračuje...

            Monday to be continued... (pondelok na pokračovanie)

            Aj keď nám nik vopred nepovedal, že sa máme hodiť do „gala“, zažili sme super galavečer. Vo svadobnej sále to aj bez nevesty vyzeralo na obrovskú slávnosť – spojenie troch krajín, troch kultúr, troch rozličných temperamentov. Atmosféru zábavy sme rozvírili karaoke spevom – úspech sme zožali piesňou Hej, sokoly za výdatnej podpory poľského tímu. Najprv bolo ťažké dostať niekoho pred mikrofón, neskôr sme študentov nemohli odoň  odtrhnúť. Oldies - hity našej mladosti (nás, učiteľov) dostali do varu nielen vyššiu vekovú skupinu, ale dokonalo pohltili aj našu mládež.

            Návrat do minulosti (utorok 28.5.)

            Cestovanie v čase sa dá zažiť rôznymi spôsobmi. Dostať v sedemnástich do rúk vystrihovačky (wyklejanky) a lepidlo asi znie dosť detinsky, ale nás to naučilo, akým spôsobom si vyzdobovali obydlia obyvatelia tohto poľského regiónu pred mnohými rokmi. Svoje zručnosti sme riadne potrápili aj pri výrobe mini koberčekov, z ktorých sa v momente stali módne náramky.

            „Areál snov“ alebo inak povedané Múzeum Wsi Mazowieckiej w Sierpcu – sme si najprv obišli na voze ťahanom koníkmi a potom – hybaj po vlastných! Sotva by sme sa po prvých krokoch prehliadky nazdali, že projektová myšlienka – spoznajme, čo nás spája – sa naplní hneď na začiatku. Od domčeka k domčeku sme sa prešli rôznymi obdobiami a zistili sme, že spôsob života poľských dedinčanov nebol takmer ničím odlišný od toho na Slovensku v dávnych rokoch.

            Celkom  zaslúžene sme si vychutnali obed v novej industriálnej  časti múzea nazvanej Tri živly.  Čo viac dodať, super deň so super ľuďmi v super prostredí umocnený super počasím.

            Chcete vedieť, ako sa nám bude dariť zajtra? Počkajte si na pokračovanie...

          • Erasmus+ projekt - prvé projektové stretnutie v Sierpci

            Zlý začiatok – dobrý koniec. Takto stručne a výstižne musíme opísať začiatok našej projektovej výpravy. Po tom, čo sa Maťko P. musel vrátiť po svoj ľudový kroj (zábudlivec!!!), nasledovala učiteľská časť zábavy – zabudnuté darčeky v chladničke (ešteže do Horne je tak blízko!). A potom sme už skutočne vyrazili, dúfajúc, že čo sme zabudli, si dokúpime (len nech to nebudú zabudnuté deti alebo kolegovia na benzínke).

            Ani sme sa nenazdali a vodiči zahlásili cieľ – Varšava! Vyhladnutí, ako sa patrí, sme zamierili do prvej kaviarne a bol to dobrý výber – skvelé raňajky v príjemnom prostredí ešte stále vyľudneného hlavného mesta. S plnými bruškami sa už lepšie kráčalo v ústrety našim poľským a talianskym partnerom, ktorí  si nás našli pred dominikánskym kostolom. Do ticha rannej Varšavy zaznel smiech a výkriky radosti, študenti  sa radostne zvítali s tými, s ktorými sa už stihli zoznámiť online pred vycestovaním. Nadšený sprievodca nám ukázal každučký kút starého mesta, ani sme sami neverili, koľko vie o každom kúsočku tejto krásavice na Visle. Naša púť skončila vo výšinách Paláca kultúry a vedy vo vyhliadkovej veži na 30. poschodí. Kým sme sa stihli „opáčiť“ po príchode do cieľa – mestečka Sierpc – videli sme len vzďaľujúce sa siluety našich študentov, po ktorých si prišli ich kamaráti z hostiteľských rodín.

            Prvý deň, teraz už ozajstnej projektovej práce, nastal hneď v pondelkové  ráno v partnerskej škole, Liceum Ogolnoksztalcace im Biskupa Leona Wetmanskiego w Sierpcu, prezentáciou domácich študentov a následne sme sa presunuli do moderného miestneho Centra kultúry a mládeže. Pri pohľade na vynovené centrum padla sánka nielen  nám, ale aj talianskym kolegom. Druhýkrát nám padla sánka, keď sme sa započúvali do slovenskej ľudovej piesne – Načo pôjdem domov – v podaní poľských žiakov so sprievodom ich riaditeľa (multiskilled osobnosti). Zazneli tóny ďalších poľských, talianskych a slovenských ľudových či iných obľúbených piesní a nasledoval  tanec. Naši žiaci zožali potlesk pri vystúpení s tradičnou karičkou, čapášmi a ostrovským tancom. Dúfame, že naši tanečníci, Viktorka a Martin P., nedostanú „z očú“ po tom, čo ich v krojoch odetých  obdivovali všetci navôkol a fotili sa s nimi ako s nejakými ozajstnými celebritami. Vyskúšali sme si aj tradičný poľský  tanec a  taliansky tím prezentoval svoj južanský temperament rezkým tancom (meno ktorého vám zistíme)... To be continued :) 

            Zatiaľ si môžeme pochvaľovať atmosféru projektového stretnutia refrénom nami prezentovanej  pesničky ... Šicki zme tu jedna banda, z nami je ľem veľka  sranda.

             

          • Súťaž mladých záchranárov civilnej ochrany

            Piaty ročník súťaže mladých záchranárov civilnej ochrany bol organizovaný sekciou krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a odborom krízového riadenia okresného úradu v Sobranciach. Cieľom tejto súťaže je súťažnou formou overiť vedomosti a schopnosti žiakov so zameraním na ochranu života, zdravia a majetku v mimoriadnych situáciách. Našu školu v tejto súťaži zastupovali dve družstvá z kvarty a tercie. Družstvo v zložení Martin Mirda, Ladislav Maxim, Laura Slivková a Kristína Kováčová získali 1. miesto. Druhé družstvo v zložení Žofia Ďačková, Michaela Gombošová, Ján Ďačok a Christopher Schmidt  získali 3. miesto. Obidve družstvá zároveň postupujú do krajského kola, ktoré sa uskutoční 22. mája 2019 v Košiciach. Všetkým gratulujeme a držíme im prsty, aby boli úspešní aj v krajskom kole.

            17

          • Obvodné kolo Družstiev prvej pomoci mladých

            Dňa 14. mája 2019 sa uskutočnilo obvodné kolo zdravotníckej súťaže DPP. Súťaž tradične organizuje Slovenský Červený kríž v Michalovciach pre stredné školy michalovského a sobranského okresu. Tak ako každý rok, aj tentoraz sme tam mali svoje zastúpenie.  Družstvo dievčat z 2.A v zložení Alexandra Molnárová, Veronika Targošová, Ivana Lupjanová, Jana Hajnusová a kapitánka družstva Valika Rošková ukázali, že sú skutočne veľmi dobré záchranárky a oprávnene získali 1. miesto.  Srdečne blahoželáme.       

            51

          • Oznam o priebehu vyučovania počas MS

            V súlade so zákonom 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) § 150, odst. 5 a o zmene a doplnení niektorých zákonov udeľuje riaditeľ žiakom školy z dôvodu zabezpečenia nerušeného priebehu ÚFIČ MS riaditeľské voľno takto:

            20. 5. 2019 majú riaditeľské voľno všetky triedy

            21. 5. 2019 majú účelové cvičenie triedy: príma, sekunda, tercia, kvarta.

            21. 5. 2019 majú riaditeľské voľno triedy: kvinta, sexta, septima, I.A, II.A, III.A.

            22. 5. 2019 majú riaditeľské voľno všetky triedy

            Žiaci, ktorí majú riaditeľské voľno sú odhlásení z obedov v ŠJ.

    • Kontakty

      • Gymnázium a Stredná odborná škola obchodu a služieb, Námestie slobody 12, Sobrance
      • skola@sosoasso.sk
      • +421 56 652 10 20, +421 56 652 24 64, školská jedáleň: +421 917 912 675
      • kmeňová škola: Námestie slobody 12
        organizačná zložka gymnázium: Kpt. Nálepku 6
        073 01 Sobrance
        Slovakia
      • IČO: 57067864
      • DIČ: 2122597312
      • www.gsobrance.edupage.org
      • EDUID kmeňovej školy: 100020736
        EDUID organizačnej zložky: 100016014

  • Fotogaléria

    • zatiaľ žiadne údaje