Zlý začiatok – dobrý koniec. Takto stručne a výstižne musíme opísať začiatok našej projektovej výpravy. Po tom, čo sa Maťko P. musel vrátiť po svoj ľudový kroj (zábudlivec!!!), nasledovala učiteľská časť zábavy – zabudnuté darčeky v chladničke (ešteže do Horne je tak blízko!). A potom sme už skutočne vyrazili, dúfajúc, že čo sme zabudli, si dokúpime (len nech to nebudú zabudnuté deti alebo kolegovia na benzínke).
Ani sme sa nenazdali a vodiči zahlásili cieľ – Varšava! Vyhladnutí, ako sa patrí, sme zamierili do prvej kaviarne a bol to dobrý výber – skvelé raňajky v príjemnom prostredí ešte stále vyľudneného hlavného mesta. S plnými bruškami sa už lepšie kráčalo v ústrety našim poľským a talianskym partnerom, ktorí si nás našli pred dominikánskym kostolom. Do ticha rannej Varšavy zaznel smiech a výkriky radosti, študenti sa radostne zvítali s tými, s ktorými sa už stihli zoznámiť online pred vycestovaním. Nadšený sprievodca nám ukázal každučký kút starého mesta, ani sme sami neverili, koľko vie o každom kúsočku tejto krásavice na Visle. Naša púť skončila vo výšinách Paláca kultúry a vedy vo vyhliadkovej veži na 30. poschodí. Kým sme sa stihli „opáčiť“ po príchode do cieľa – mestečka Sierpc – videli sme len vzďaľujúce sa siluety našich študentov, po ktorých si prišli ich kamaráti z hostiteľských rodín.
Prvý deň, teraz už ozajstnej projektovej práce, nastal hneď v pondelkové ráno v partnerskej škole, Liceum Ogolnoksztalcace im Biskupa Leona Wetmanskiego w Sierpcu, prezentáciou domácich študentov a následne sme sa presunuli do moderného miestneho Centra kultúry a mládeže. Pri pohľade na vynovené centrum padla sánka nielen nám, ale aj talianskym kolegom. Druhýkrát nám padla sánka, keď sme sa započúvali do slovenskej ľudovej piesne – Načo pôjdem domov – v podaní poľských žiakov so sprievodom ich riaditeľa (multiskilled osobnosti). Zazneli tóny ďalších poľských, talianskych a slovenských ľudových či iných obľúbených piesní a nasledoval tanec. Naši žiaci zožali potlesk pri vystúpení s tradičnou karičkou, čapášmi a ostrovským tancom. Dúfame, že naši tanečníci, Viktorka a Martin P., nedostanú „z očú“ po tom, čo ich v krojoch odetých obdivovali všetci navôkol a fotili sa s nimi ako s nejakými ozajstnými celebritami. Vyskúšali sme si aj tradičný poľský tanec a taliansky tím prezentoval svoj južanský temperament rezkým tancom (meno ktorého vám zistíme)... To be continued :)
Zatiaľ si môžeme pochvaľovať atmosféru projektového stretnutia refrénom nami prezentovanej pesničky ... Šicki zme tu jedna banda, z nami je ľem veľka sranda.